Pravda o manipulácii s údajmi o znečistení
Keď som minulý rok prechádzal cez jednu dedinu v okolí Zvolena, tak ma zaskočilo zadymenie celej doliny. Toto zadymenie vychádzalo z komínov rodinných domov a úplne znehodnotilo malebnú scenériu, inak krásnej dedinky. Sú ale krby alebo kachľové pece skutočne znečisťovatelia ovzdušia? Pozrieme sa na to z viacerých pohľadov a pohľadáme skutočného vinníka. Bez odhalenia pravdy totiž nie je možné problém vyriešiť. V článku síce uvádzam príklady z Nemecka, ale keďže Slovensko je pod silným ekonomickým a informačným vplyvom zahraničia, odborné chyby v prepočtoch sa týkajú aj nás. Článkom chceme osloviť kompetentné osoby na príslušných úradoch SR a pomôcť ku skutočnému vyriešeniu problému znečistenia ovzdušia na Slovensku.
Čo sú to jemné prachové častice
Jemné prachové častice sa označujú ako PM. Z angličtiny „particulate matter (PM) – častice hmoty“. Pri meraní sa používa koncentrácia prachu na objem vzduchu. Pre merania sú dôležité tie častice, ktoré sú menšie ako 10 μm (μm = 1 tisícina mm. Pre predstavu 10 μm = 0,01 mm a vlas má priemer 0,12 mm) a tieto častice sa označujú ako PM10. Tieto prachové častice nie sú tým prachom, ktorý vidíme na zemi alebo vo vzduchu, keď zametáme alebo vysávame. Tento hrubší prach sa postupne usadí. Jemné prachové častice sa však vznášajú vo vzduchu a vnikajú do človeka dýchaním. Čím jemnejšie tieto častice sú, tým hlbšie vnikajú do tela človeka. Častice PM10 menšie ako 10 μm (mikrometrov) vnikajú až do priedušnice. Častice PM2,5 menšie ako 2,5 μm sa dostávajú cez nos, priedušnicu až do priedušiek a častice PM1 menšie ako 1 μm vnikajú do priedušničiek a pľúcnych mechúrikov a ďalej do krvného obehu.
Medzinárodná zdravotná organizácia WHO vedie štatistiky ako tieto jemné prachové častice ovplyvňujú zdravie a dĺžku života človeka. A práve preto sa kladie na to veľký dôraz. Je to správne, len sa musí pracovať s faktami a pravdivými údajmi. Bohužiaľ to tak nie je, čo vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.
Je spotrebič na drevo horší ako auto?
Nie je, lenže štatistiky pre autá sú rozdelené do viacerých kategórií a to dáva dojem, že kúrenie drevom je problematické. Na grafe č. 1 je ukážka, ako sa dajú údaje skresliť. Doprava je rozdelená do 2 kategórií: červená krivka sú PM10 emisie pre dopravu ako celok, tzn. výfukové plyny, opotrebenie ciest, pneumatík a bŕzd. Oranžová krivka sú PM10 emisie len čisto pre výfukové plyny. Keď sa zoberie len samotná oranžová krivka, tak z toho vznikli tvrdenia, že znečistenie kúrením drevom je horšie ako znečistenie automobilmi.
Ako sa vyvíjajú emisie PM10 za posledných 20 rokov
Z médií môže človek nadobudnúť pocit, že situácia sa neustále zhoršuje. Opak je však pravdou. Za posledných 20 rokov klesli emisie v Nemecku o 30%, viď. graf č. 2. Došlo teda k výraznému zlepšeniu stavu.
Problémom však je spôsob výpočtu podielu lokálnych kúrenísk (krby, pece, sporáky, kotle a pod.) na znečistení jemným prachom. Tento výpočet sa realizuje na základe látky „Levoglucosan“, ktorej chemický vzorec zodpovedá vzorcu celulózy (celulóza je organická látka obsiahnutá aj v dreve a používa sa na výrobu napríklad papiera). Levoglucosan vzniká pri neplnohodnotnom spaľovaní dreva. A z Levoglucosanu sa urobil postrach obyvateľstva. Preto ho budeme pre zjednodušenie nazývať LEVI a je označovaný smutným smajlíkom ☹.
A tu je najväčší nezmysel, ktorý vyvracia všetky argumenty záujmových skupín bojujúcich proti kúreniu drevom:
Teoretický výpočet podielu spaľovania dreva na celkových emisiách PM10:
- Podiel PM10 z dreva = Levi ☹ x súčiniteľ
- Súčiniteľ = ?
A viete ako sa vypočítava súčiniteľ? Na základe meraní bol stanovený rozptyl koncentrácie Levoglucosanu v μg/m3 (mikrogram na meter kubický). Ten rozptyl je ale taký veľký, že sa súčiniteľ pre Levi ☹ pohybuje od 4,5 až po 333, viď. graf č. 3. Pre rôzne štúdie si stanovia rôzne výšky súčiniteľa. Tento súčiniteľ môže byť teda až 74-násobne vyšší a vie úplne skresliť a zmanipulovať výsledky. A presne toto využívajú určité záujmové skupiny. Túto neistotu veľmi výstižne vyjadril vo svojom postoji nemecký národný inštitút pre životné prostredie Baden-Württemberg LUBW: „Odhad príspevku lokálnych kúrenísk je preto spojený s vysokými neistotami. Pri uvedenom postupe sa však jedná o etablovaný a používaný postup, ktorý sa používa aj v iných spolkových krajinách.“
Úrady pracujú a argumentujú s týmito údajmi, pritom nemajú absolútne predstavu, aké nepresné sú všetky výpočty. Z technického hľadiska sú všetky tieto výpočty nepresné a nepoužiteľné. Bohužiaľ na základe nich sa však robia zásadné rozhodnutia na úrovni ministerstiev.
Absurdnosť výpočtu podielu dreva na emisiách PM10
Ak si myslíte, že tu končí absurdnosť, tak to bohužiaľ nie je pravda. Úrady pracujú totiž aj s ďalšími nepresnosťami. Napríklad v roku 2010 bola zvýšená koncentrácia PM10 v Nemecku, viď. grafy č. 4 a č. 5. Práve na základe tohto faktu sme zistili z čoho úrady vychádzali.
Výpočet podielu lokálnych kúrenísk (krby, pece, kotle a pod.) totiž vychádza z 2 premenných:
- Cena dreva
- Zimné teploty
A rok 2010 bol rokom s najväčším počtom chladných dní s teplotou nižšou ako 0°C za posledných 20 rokov. Teda logicky, keďže výpočet podielu je podmienený zimnými teplotami, tak najchladnejší rok vykáže výpočtovo aj najvyšší podiel znečistenia drevom.
Ako vidíte, vypočítané hodnoty nemajú nič spoločné s meraním, ale sú čisto vypočítané s obrovskou nepresnosťou. Dokonca podiel znečistenia je podmienený aj cenou paliva. Keď zdražie drevo, tak sa tým podľa úradov automaticky zvýši aj podiel na znečistení.
Zhrnutie doterajších zistení
- Tlak na zredukovanie emisií jemného prachu prichádza z úradov, je to teda politický cieľ.
- Metódy merania podielu dreva na znečistení nie sú absolútne vedecky platné.
- Výpočet celkových emisií z dreva nezohľadňuje žiaden priamy emisný parameter a je vedecký nepresný.
Aký je skutočný podiel znečistenia PM10 prostredníctvom kúrenia drevom
8,57% (údaj je presne určený pre Nemecko)
A viete aký údaj komunikuje verejnosti organizácia Deutsche Umwelthilfe:
66,67% (Hodnota z výročnej správy DUH z roku 2016 s tvrdením: „Len krby a lokálne kúreniská spôsobujú v Nemecku dve tretiny emisií jemného prachu.“)
Tento údaj je skutočne šokujúci, ale keď už vieme ako sa vypočítava, tak si vieme vytvoriť vlastný obrázok o faktoch. Keďže rozptyl súčiniteľa Levoglucosanu je taký veľký, tak si jednoducho niekto dosadí do vzorca vyššiu hodnotu súčiniteľa a z reálnych 8,57% je zrazu alarmujúcich 66,67%. Takto sa manipuluje s údajmi.
A bohužiaľ absurdita nekončí ani tu
Poslednou absurditou je umiestnenie meracích staníc v rámci Nemecka. Hádajte, ktorá meracia stanica vykazuje horšie hodnoty? Mníchov (Obr. 1) alebo Ingolstadt (Obr. 2)? Samozrejme Mníchov, ale vychádza to z nevhodného umiestnenia meracej stanice.
A ešte jedna špecialita. Tou je meracia stanica v Štuttgarte (Obr. 3). Štuttgart je mesto, ktoré je na základe meraní považované za jedno z najnečistenejších miest v Nemecku. Meracia stanica je však v blízkosti hlavnej cesty Am Neckartor. Touto cestou prejde 60 000 áut denne a neďaleko meracej stanice je rozsiahla stavba s frekventovanou premávkou stavebných strojov.
Zhrnutie
- Znečistenie vzduchu sa znižuje.
- Súčasné metódy, ktoré definujú podiel lokálnych kúrenísk na tomto znečistení sú nepresné a vedecky neprípustné.
- Ďalšie zdroje emisií sú silno podceňované a minimálne diskutované.
- Potrebujeme vecnosť a inteligentné návrhy riešení na zlepšenie kvality ovzdušia a žiaden populizmus!
A čím vieme najviac prispieť ako obyvatelia tejto planéty
- Naučiť sa správne kúriť v krboch a peciach. Prevádzka jednoznačne ovplyvňuje čistotu horenia.
- Byť príkladom: spaľovať výhradne čisté a suché drevo.
- Jazdiť menej autom (hlavne krátke trasy do 10 km).
- Nefajčiť.
- Vyhýbať sa veľkým výletným lodiam. Lodná preprava 10 000 krát viac znečisťuje atmosféru oxidmi dusíka ako letecká preprava.
- Snažiť sa obmedziť početné lety lietadlom.
Spracoval: Ing. Robert Šalvata, prezident medzinárodného zväzu kachliarov VEUKO a konateľ J&R INSPIRE.
Zdroj: ZVSHK, Tim Froitzheim.
